Technika: Ako zvíťaziť nad tmou

Určite nejeden vodič neraz zatúžil po schopnostiach nočných šeliem. Neraz sa totiž z ničoho nič z tmy vynorí postava a na brzdenie neostáva čas.
Vydané, zverejnil
Dopravné nehody, ktoré sa stávajú večer a v noci, patria medzi štatisticky najpočetnejšie. Napriek tomu, že nočnej premávky je o 80 % menej ako premávky cez deň, každá štvrtá vážna dopravná nehoda sa stane v tomto čase. Asi tretina smrteľných dopravných nehôd sa prihodí práve v noci. Približne štvrtina všetkých vážnych zranení je spôsobená nočnými dopravnými nehodami. Veľký počet nočných dopravných nehôd sú síce spôsobené neprimeranou rýchlosť a konzumáciou alkoholu. Odborníci skúmajúci príčiny dopravných nehôd však pri reálnom sledovaní nočného šoférovania zistili, že problémy s viditeľnosťou a vizuálnym vnímaním vedú k potenciálne nebezpečným situáciám na ceste v podstate nepretržite.
Jedným z riešení, ktoré by mali pomôcť predchádzať zrážke automobilu z chodcom alebo divou zverou v noci je systém nočného videnia. Táto technológia, ktorú už roky používa armáda, sa začína presadzovať aj v civilnej sfére. Umožňuje vodičovi „vidieť“ aj za priestor, ktorý osvetľujú reflektory. Infračervený systém nočného videnia pomáha vodičom rozoznávať neočakávané prekážky, rizikové situácie a reagovať na ne oveľa rýchlejšie aj počas jazdy v noci a za slabo viditeľných podmienok. Priestor, ktorý nedokážu osvetliť reflektory a teda v bežných podmienkach nie je viditeľný, dokáže zobraziť až do vzdialenosti 150 metrov pred vozidlom. Systém generuje elektronicky spracovaný video náhľad, ktorý môže byť zobrazený buď priamo na displeji na čelnom skle alebo na monitore pred vodičom. Vodič vidí nočnú cestu tak dobre, ako by ju videl so zdokonalenými bi-xenónovými reflektormi, aj keď jazdí so stretávacími svetlami s dosahom približne 60 metrov. Ako to funguje? Infračervené žiarenie (zjednodušene ho môžeme chápať ako teplo, ktoré vyžarujú živé tvory) s vlnovou dĺžkou približne 0,9 mikrometra je spracovávané pomocou malej kamery, umiestnenej vedľa spätného zrkadla. Kamera produkuje reálny obraz, ktorý je zobrazovaný na displeji čelného skla alebo monitore. Táto technológia sa označuje skratkou NIR (near-infrared) a má dosah približne 35 metrov. Infračervený systém využívajúci spektrálny rozsah dlhých vĺn a s dlhším dosahom sa označuje ako FIR (far-infrared). V tomto systéme je infračervená kamera s vysokým rozlíšením inštalovaná za mriežkou chladiča automobilu. Podobne ako kamery v pátracích a záchranných helikoptérach lokalizuje infračervené tepelné žiarenie vo vlnovej dĺžke od 6 do 12 mikrometrov a zobrazuje ho ako negatívny obraz reálnej veci. Neživé objekty ako automobily alebo domy sú zobrazované tmavou farbou. Živé objekty ako chodci či zvieratá sú na monitore zobrazované jasnejšie ako ostatné objekty. Najnovším riešením je kombinácia oboch systémov, ktorá využíva výhody FAR, teda väčšiu presnosť a nižšie náklady so systémom FAR, ktorý vyniká dlhším dosahom. Niektoré technológie, napríklad Night Vision od Siemens VDO, dokážu zvládnuť dokonca rýchlu identifikáciu chodcov na ceste. Elektronika analyzuje všetky nasnímané objekty podľa teplotných rozdielov a typických obrysov. Možno tak identifikovať chodca, odlíšiť ho napríklad od stromu, či dopravnej značky a graficky ho označiť na displeji varovným symbolom. Väčšiemu rozšíreniu systému nočného videnia zatiaľ bráni najmä jeho cena. BMW si zaň vypýta 2 200 eur, v Mercedese vás vyjde na necelých 1 900 eur. Zdá sa vám to byť prijateľná suma? Je tu malý háčik – v oboch prípadoch sú systémy dostupné len pre najvyššie modelové rady. V prípade BMW ide o „sedmičkový“ rad a model X6, v Mercedese sa ho dočkáte len pri limuzínach triedy S. Ostatné značky systém nočného videnia zatiaľ na Slovensku neponúkajú. Tento nelichotivý stav by sa však mohol onedlho zmeniť. Mercedes uvedie aj na slovenský trh už tento mesiac vylepšený systém nočného videnia, ktorý bude dostupný aj pre triedu E. Na jeho fungovanie sa bližšie pozrieme už v nasledujúcom čísle. Je ale pravdepodobné, že pozadu nezostanú ani ďalší výrobcovia automobilov. Jednotlivé súčasti, z ktorých sa systém nočného videnia skladá totiž každým rokom výrazne zlacňujú a ich výkon a kvalita pritom rastú. Podobne ako ďalšie prvky informačných technológií v automobiloch, ktoré boli pred pár rokmi ojedinelé a dnes sú bežnými. Svoju úlohu by mohla zohrať aj snaha Európskej únie zaviesť pre výrobcov povinný systém ochrany chodcov. Nočné videnie je totiž najmä o tom. Text: Ján Štefanovič Foto: archív **Z histórie** Počiatky nočného videnia sa datujú do obdobia z konca druhej svetovej vojny. Americká armáda vtedy využívala technológiu, ktorá vysielala infračervené svetlo a pomocou jeho odrazu dokázali vojaci rozoznať v tme nepriateľské osoby. Tento systém bol čoskoro nahradený iným, ktorý dokázal zmerať hodnotu infarčerveného žiarenia (teda tepla) a odlíšiť tak živé tvory od okolia. V automobiloch mal systém nočného videnia premiéru v roku 2000. Šlo o model Cadillac Deville. Neskôr ho do svojich vozov začali montovať aj Toyota/Lexus, Honda, BMW a Mercedes. **Prečo človek potrebuje pomoc techniky** Za to, že ľudský zrak toho potme – na rozdiel od niektorých živočíchov – veľa nezvládne môže chýbajúci prvok v našich očiach, ktorý sa latinsky nazýva tapetum lucidum. Je to vlastne odrazová vrstva na zadnej stene oka, nachádzajúca sa hneď za sietnicou. Odráža svetlo späť na bunky sietnice, čím vlastne zdvojnásobuje množstvo „videného“ svetla a umožňuje jasnejšie videnie v noci. Tento jav odrazeného svetla spôsobuje napríklad aj to, že oči šeliem sa nám v noci zdajú akoby „svetielkovali“.

Pokračujte na ďalší príspevok »

🔥 Práve najčítanejšie



Continental v úlohe partnera Behaj lesmi pokračuje v podpore aktívneho životného štýlu a udržateľnosti

  • V sobotu 6. mája odštartovala prvou zastávkou na Devíne séria pretekov Behaj lesmi.

  • Stovky bežkýň a bežcov si v unikátnom prostredí mali možnosť otestovať svoje sily na 12 km a 22 km tratiach alebo podporiť myšlienku zabehnutím kratšieho charitatívneho behu.
  • Continental ako partner podujatia tiež vytvoril spoločný tím zo známych osobností a svojich zamestnancov, ktorí svojou účasťou podporili udržateľnú myšlienku pretekov.