Komentár k stavu slovenských ciest a chodníkov: Úprimne, sme hanba Európy!

Zhodneme sa na tom, že naše cesty sú v dezolátnom stave a kompetentní zjavne necítia zodpovednosť.
Vydané, zverejnil
Ilustračné foto
V porovnaní s inými európskymi krajinami je Slovensko relatíve malé, napriek tomu máme očividný problém s korektným udržiavaním ciest i diaľníc. Navzdory realite, že si štát musí poradiť s nepomerne kratšou infraštruktúrou ako ostatné štáty, každý deň sme svedkami jeho priam fatálneho zlyhávania. Deň čo deň som za volantom, v niektoré mesiace prejazdím aj tisíce kilometrov. Kvalitu slovenských ciest zvyčajne neriešim, netvorím si na ne názor, pretože práve ten môj nič nezmení a než by som sa mal sťažovať, radšej sa prispôsobím súčasnému stavu a naučím sa na ňom jazdiť čo najbezpečnejšie. Žijem v tesnej blízkosti Bratislavy, kde vidím nové cesty s pomerne dobrou kvalitou, ale aj tie, nad ktorými musí človek krútiť hlavou.
Nedávno som mal príležitosť pozrieť sa na slovenské cesty z dvoch nových pohľadov, ktoré ma presvedčili, že je to na Slovensku naozaj veľmi zlé. Miestami priam príšerné. Asi prvýkrát som bol na (ne)zodpovedných nahnevaný a úprimne, cítil som hanbu za to, kde to vlastne žijem. Mal som príležitosť vidieť **cesty z pohľadu sanitky** a človeka, ktorý sa v nej musel viezť do nemocnice. Takáto skúsenosť ukazuje stav vozoviek v úplne novom svetle, v ktorom sa odhaľuje ich skutočne nebezpečná stránka. Vodič sanitky aj pri veľkej snahe o vyhýbanie sa dieram nevyhnutne musel prejsť cez obrovské množstvo výtlkov, dier, spojov nových a starých ciest s výškovým rozdielom aj päť centimetrov. Pacient, ktorý musí byť vo vnútri pripútaný na lôžko, počas tejto cesty zažíva mimoriadne silné otrasy, doslova lieta zo strany na stranu a každý vjazd kolesom do diery cíti na vlastnej chrbtici. Je to obzvlášť nebezpečné najmä pre tehotné ženy, pre ľudí s vážnymi úrazmi a v prípadoch, keď chce dať pracovník RZP injekciu alebo inak počas jazdy pracovať s pacientom. To, ako sa dokáže štát starať o chorých, zranených, chudobných a slabých, poukazuje na jeho civilizovanosť a vyspelosť. Slovensko je v tomto kontexte pre svoju nevyspelosť tragikomicky trápne a na posmech všetkých krajín sveta.
**Druhá negatívna skúsenosť ma zanechala v hanbe**. Prvýkrát som sa naozaj hanbil za štát, v ktorom žijem a za ľudí, ktorí ho vedú. Politika v skutočnosti nemá vplyv na naše životy, pretože my budeme fungovať rovnako bez ohľadu na to, kto je premiér a kto kapitán. V otázke kvality ciest ale má zmysel hľadať vinníkov práve tam hore, *pretože oni určujú celú hierarchiu pod nimi*. Keď prišiel na návštevu na Slovensko môj brat, ktorý roky žije v Holandsku a vlastní auto, bol zhrozený, v akom katastrofálnom stave sú cesty. A to ešte nevidel cesty v stave po tejto zime! **Priespastný nepomer medzi holandskými a slovenskými cestami** som videl aj ja, keď som bol pred časom v Amsterdame, Haagu a ďalších mestách. Nie je pravdou, že by mali Holanďania najlepšie cesty na svete, oni majú normálny štandard, na ktorý sa všetci jeho obyvatelia skladajú prostredníctvom daní a autority si uvedomujú, že zmyslom ich existencie je využívať tieto prostriedky nanajvýš efektívne. Na takýto štandard sa skladáme aj my a je klamstvo tvrdiť, že platíme málo. Totožné problémy majú aj chodníky. Ako sa senior, zdravotne postihnutý alebo inak hendikepovaný človek dostane k tomu, že musí doslova preskakovať 20-centimetrové obrubníky na križovatke Miletičovej a Prievozskej v Bratislave? Ako môže nevidiaci bezpečne obchádzať metrové diery a vôbec dbať na všetky neduhy slovenských chodníkov?
Už Tomáš Baťa v medzivojnovom období obhajoval zámer investovať 10 miliárd českých korún na cesty. Správne tvrdil, že ďalšie generácie nám budú právom vyčítať naše úporné snahy šetriť na kvalite ciest, pretože práve ich vyššia kvalita sa prejaví na vyššom životnom štandarde, bezpečnosti, podnikaní, cestovaní a vôbec všetkom. Novej generácii bude smiešne, že sme chceli šetriť tam, kde je to najmenej potrebné. „*Doprava vyslobodila vlastne človeka z jeho primitívneho stavu*,“ uvádza sa v knihe **Tomáš Baťa: Úvahy a prejavy**. V roku 1927 hovoril Baťa o doprave, cestách a ľuďoch, pričom už vtedy apeloval na budovanie nových kvalitných ciest pre automobily i vlaky, pričom nezabúdal ani na metro, ktoré videl vo svete ako účinný systém mestskej dopravy. Tvrdil, že jeho predchocovia ani netušili, že sa raz bude jazdiť na automobiloch, dokonca nepoznali ani bicykel. Počítali iba s konskými povozmi, preto dobové cesty neboli pripravené na rozmach dopravy. Lenže my o tomto rozmachu vieme, preto sa nemôžeme vyhovárať na to, čo sa tu budovalo pred desaťročiami.
Odkedy Baťa vyslovil tieto slová, prešlo takmer sto rokov, ale zmenilo sa iba to, že sa vybudovali provizórne cesty, ktoré dnes absolútne nezvládajú moderné nároky na životný štýl obyvateľstva, pritom sa ani nezveľaďujú a neopravujú v dostatočnej miere. Pokiaľ ide o kvalitu ciest, Slovensko je diera. Ťažko sa to píše a zle sa to číta, ale je to pravda. Nemôžeme sa porovnávať s krajinami tretieho sveta a ich necestami, pretože my žijeme v bezpečnej lokalite, v Európe, máme prístup k eurofondom, vysokú životnú úroveň, dobré podnebie a množstvo pracovnej sily. Čo chýba, je zodpovednosť kompetentných a väčší tlak verejnosti.

Erik Stríž je motoristický novinár, šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk

Pokračujte na ďalší príspevok »

🔥 Práve najčítanejšie



Continental v úlohe partnera Behaj lesmi pokračuje v podpore aktívneho životného štýlu a udržateľnosti

  • V sobotu 6. mája odštartovala prvou zastávkou na Devíne séria pretekov Behaj lesmi.

  • Stovky bežkýň a bežcov si v unikátnom prostredí mali možnosť otestovať svoje sily na 12 km a 22 km tratiach alebo podporiť myšlienku zabehnutím kratšieho charitatívneho behu.
  • Continental ako partner podujatia tiež vytvoril spoločný tím zo známych osobností a svojich zamestnancov, ktorí svojou účasťou podporili udržateľnú myšlienku pretekov.