Praga Baby: Znovuzrodenie zabudnutého hrdinu

Jeho funkčná polovička bola použitá ako valník, prevážala sudy, cement, ťažké kamene, drevo a kadečo iné, hodné akurát na korbu nákladiaku.
Vydané, zverejnil
Tá druhá polovica ležala v potoku, denne sa cez ňu prelialo tisíce litrov studeného, horského, prírodného moku. Jej vnútornosti ohlodávali hladné rybky, domov si v nej našli raky, nezmary a všakovaká potočná háveď. Nik neveril, že to ešte raz môže byť obľúbená, Praga Baby. „Objavil som ju v zúboženom stave a keď som za ňu zaplatil dvanásťtisíc korún, musel som vyzerať ako blázon,“ spomína na nájdenie Pragy Ladislav Dlhopolček, predseda Turzovského veterán klubu. Auto našiel rozpílené na dve polovice. Predná časť s motorom bola prerobená na nákladné auto a majitelia ju podľa toho i používali. Nechali ju namáhať sa ťahaním ťažkých bremien a zadnú polovicu nechali napospas osudu. Akoby zabudnutá ležala v zurčiacom potoku, nehľadiac na ekológiu ju jej kati nechali ako hračku pre pani hrdzu. „Veru, keď som ju zazrel, vyzerala odpudzujúco,“ zvraští čelo Dlhopolček a vracia svoje spomienky niekoľko rokov dozadu, keď na Prage Baby usilovne pracoval spolu so synom a zaťom. Nikomu sa práca nevyhla. Každý, kto má v ich rodine vzťah k autám, priložil ruku k dielu. Najskôr ju celú vyčistili, odpojili z nej valníkový tuning a vybrali motor. Agregát sa dočkal kompletnej, generálnej opravy a namiesto špinavého, rachotiaceho monštra sa na pracovnom stole, v garáži u Dlhopolčekovcov objavil na pohľad ako nový, zreštaurovaný motor po celkovej generálnej oprave. Na samotnom aute bolo práce ako na celej katedrále. Bolo treba vybrúsiť plechy, na mieru dať vyrobiť drevené súčiastky, prizvárať odpílenú polovicu, vyrobiť interiér a … to by aj stačilo. Možno to znie jednoducho, ale nájsť na Baby jedno zachované miesto, bolo hľadaním ihly v kope sena. Všade len hrdza, blato a olej. Ale pán Dlhopolček zo svojej garáže nepúšťa von polotovary, jeho dielo je umenie majstra. Detailne zreštaurované, kvalitne nalakované auto sa ukázalo na ulici Turzovky až po dvoch rokoch a okamžite vzbudilo rozruch. Po meste sa už dlhšie pošuškávalo, že tamojší milovník starých vozidiel chystá niečo veľké… ale že až také veľké a krásne, zrejme nik nečakal. Praga Baby, znovuzrodená Ladislavom Dlhopolčekom je ideálnou demonštráciou toho, ako sa to má robiť s autami. Na zrazoch veteránov po celej krajine i v zahraničí si vyslúžila nevídaný obdiv. Domov si doviezla množstvo ocenení, ku ktorým prispeli aj samotní renovátori, rodina Dlhopolčekovcov, ktorá sa pýši v spojitosti s Baby trofejou za najlepšie oblečenú posádku. Na Prage nenájdete nijaké nasilu pasujúce náhrady, všetko je originálne, alebo vyrobené podľa originálnej predlohy. Ako pomôcka pri stavbe poslúžili dobové nákresy, ilustrácie, dokumenty či pôvodné zhnité dielce. Praga z turzovského veterán klubu pôsobí nádherne charizmatickým dojmom. Ako celok je poskladaná z malých detailov, dotiahnutých k dokonalosti. Pochrómované časti majú na sebe úctyhodnú vrstvu chrómu, prvotriedne dvojfarebné lakovanie, presne sa hodiace do doby, keď „babyna“ ako nová brázdila československé vozovky. Nik netuší, kedy bola Praga rozpílená, no z výrobného pása zišla v roku 1936 a bola jedným z približne 10 000 vyrobených kusov, ktoré opúšťali halu podniku v rokoch 1934 – 1937. Automobilka, ktorej vznik sa do historických análovh zapísal v roku 1907, je zlúčenina Pražskej továrne na automobily, Prvej českomoravskej továrne na stroje a firmou František Ringhoffer. Skôr než sa dostal na rad model Baby, vyrábala Praga licenčné vozidlá pôvodom z Francúzska. Medzi majiteľmi vozidiel sa Praga zapísala ako výrobca spoľahlivých áut s vlastnou dušou a všestranným využitím. Aj Baby bola nakreslená a vyrobená presne podľa toho istého receptu. Príjemná, nekontroverzná karoséria, slušivé obliny, čitateľný podvozok a nepopierateľná spoľahlivosť urobila z nej obľúbené približovadlo, zvlášť, keď za ňu nepýtali obchodníci astronomické sumy a Baby patrila medzi to najlacnejšie na trhu. Vyrábala sa vo viacerých variantoch, od dodávky, cez polokabriolet, kabriolet až po športový roadster, ktorý donedávna parkoval aj v garáži Dlhopolčekovcov. V tridsiatych rokoch sa v médiách o Baby písalo hlavne v superlatívoch. Motoristickí novinári sa na vlastnej koži presviedčali o neobyčajnej vitalite Pragy. Dokázali s ňou prebrodiť rieku, vyblázniť sa na snehu, predrali sa bahnom, vyšplhali sa prudkými stúpaniami až na vrchol slávy Baby Auto obdivuhodne zvládalo vozovku v katastrofálnom stave a s rovnakou ľahkosťou rozmaznalo posádku na neporušenom asfalte. Vďaka tomu sa Baby nestala pre výrobcu len prostým zdrojom príjmov, ale predurčovala ho na dlhovekú životaschopnosťi… najmä v početnej konkurencii, ktorá v tom čase na československom trhu fungovala. To, čo pôvodne vyzeralo ako strašidlo hodné do fotoseriálu o vrakoch, sa dnes podobá na kus, ktorý práve vyšiel z dvora predajcu. Mohutné svetlá, gigantická mriežka chladiča, na ktorej je originálny nápis Praga, neporušený smotanovočervený lak, doplnený výdatnou porciou chrómu nenechá v sebe nijakú pachuť pretvárky, ani keď nasadnete do jej interiéru. Na mieru vyrobená látka je profesionálne potiahnutá celým vnútrom. Ťažké dvere otvárajúce sa do protismeru zdobia originálne odkladacie vrecká, tiež z hrubej látkoviny. Vnútorné spätné zrkadlo, uložené nezvyklo nízko (pre nízko umiestnené zadné sklo) vyvolá na tvárach dnešných vodičov prekvapený úškrn. Je malé a vidieť v ňom málo, jemne sa trasie v rytme klepotu radového štvorvalca s objemom 995 cm3 a na prvý pohľad vyzerá… zbytočné. Nedá sa povedať, že by použitý agregát mal výkonu na rozdávanie, no pri pohotovostnej hmotnosti 815 kilogramov je 22 Pragou vychovaných koní (16 kW) primeraná sila na pružné rozpohybovanie vtedajšej letargickej spoločnosti nachádzajúcej sa medzi Veľkou hospodárskou krízou a Druhou svetovou vojnou. V továrni dbali o to, aby bolo auto čo najviac priateľské k užívateľovi a i napriek tomu, že sa doň nezmestil diferenciál, nebránilo to snahe konštruktéra vyrobiť vozidlo pre bežného človeka. Rozhodnutie nenamontovať na podvozok diferenciál bolo zohľadnené pri konštrukcii a rozchod predných kolies je oproti zadnému o niečo širší. Tým sa zmazal nepriaznivý účinok chýbajúcej súčiastky a vodič si naopak mohol užívať výhody nápravy bez diferenciálu pri jazde v zime, keď to malo nezvratné klady. Jazda s Pragou Baby je dnes skutočne historická, napriek tomu nič nie je nezvládnuteľným problémom. Prevodovka v Dlhopolčekovom aute nekladie priveľký odpor, akceleráciou síce súčasnú produkciu nezahanbí, no nestratí sa v nej. Za to pri svojej jazde vládne okoliu, ako máloktoré auto. Otáčajú sa deti, dospelí i pamätníci. Nik neostáva Prage dlžný ani jediný pohľad, ľudia kývajú, zdravia, usmievajú sa, ukazujú prstom a skladajú klobúky. Posádka sa pritom len spokojne usmieva, šoféruje totiž obrovský kus motoristickej histórie, ktorá nie je pre dejiny žiadnou hanbou. A ja skladám klobúk šikovným rukám veteránistom z Turzovky… vďaka zápalu Dlhopolčeka a jeho rodine, trpezlivosti pri výrobe dielcov a zmysle pre dokonalosť v detailoch má svet o jedno skutočné auto viac. Samuel Vanko **Dáta & fakty Praga Baby Motor:** Radový štvorvalec s rozvodom SV, vŕtanie x zdvih 60 x 88 mm, zdvihový objem 995 cm3, výkon 16,2 kW/22 k pri 3200 ot/min, karburátor Zenith 26T, štartér – dynamobatériový Bosch, zubovým čerpadlom poháňané mazanie. Atmosferické chladenie s obehovým čerpadlom. Spotreba paliva udávaná výrobcom 8 – 9 l/100 km. Spotreba oleja 0,12 – 0,15 l/km. **Prenos sily:** Trojstupňová manuálna prevodovka, synchronizovaný 2. a 3. stupeň, suchá trecia spojka s jednou lamelou a stratovým mazaním. Prvé 3 stupne na pohon dopredu plus spiatočka. Kardanový hriadeľ, pohon zadných kolies. **Karoséria/podvozok:** Chrbticový rám skriňového profilu, vpredu aj vzadu tvoriaci dvojitú vidlicu, konštrukcia polonáprav sledovala čo najmenšiu zmenu sklonu kolesa pri pružení. Obe nápravy boli delené. Vpredu na vidlici podvozka pružne uložený motor s prevodovkou. Predné aj zadné polonápravy tvorili lisované ramená, odpruženie zabezpečovali priečne listové perá. **Rozmery/hmotnosti:** Dĺžka x šírka x výška – 3680 x 1350 (od 5. série s diferenciálom 1420) x 1450 mm, rázvor 2540 mm, pohotovostná hmotnosť 815 kg, **Jazdné výkony:** Maximálna rýchlosť 100 km/h **História: 1934:** Začiatkom 30-tych rokov existovala v automobilke Praga snaha nahradiť obľúbenú „pikolku“, ktorá mala ešte obidve nápravy tuhé. Vznikla Praga Baby, ktorú predstavili v roku 1934 na ženevskom autosalóne. Vtedy bola novinármi označená, ako zlatý klinec autosalónu. **1935:** Prišla prvá modernizácia „babyny“ a dlhší model (4020 mm) dostal na zadnú nápravu diferenciál. **1936:** Na pražskom autosalóne vystavila automobilka všetky svoje modely, no najväčší úspech opäť zožala Praga Baby. Modernizácie auta prichádzali jedna za druhou. V rokoch 1936 – 1937 sa už vyrábali autá 8. až 10. série. **1937:** Ukončenie výroby Pragy Baby. Vyrobilo sa približne 10 000 kusov vozidiel tohto modelu. Vyrobilo sa približne 10 000 kusov vozidiel tohto modelu.

Pokračujte na ďalší príspevok »

🔥 Práve najčítanejšie



Continental v úlohe partnera Behaj lesmi pokračuje v podpore aktívneho životného štýlu a udržateľnosti

  • V sobotu 6. mája odštartovala prvou zastávkou na Devíne séria pretekov Behaj lesmi.

  • Stovky bežkýň a bežcov si v unikátnom prostredí mali možnosť otestovať svoje sily na 12 km a 22 km tratiach alebo podporiť myšlienku zabehnutím kratšieho charitatívneho behu.
  • Continental ako partner podujatia tiež vytvoril spoločný tím zo známych osobností a svojich zamestnancov, ktorí svojou účasťou podporili udržateľnú myšlienku pretekov.